Zateplenie / odstránenie systémových porúch

Zatepľovanie je v súčasnosti jedným z najčastejších stavebných zásahov, ktoré sa realizujú s cieľom znížiť energetické nároky budovy. Hlavnou motiváciou je finančná úspora na vykurovaní, ďalší podnet prichádza v podobe prísnejších noriem a európskych smerníc.Cieľom zateplenia budov je výrazne znížiť spotrebu energie na vykurovanie objektu. Zateplená fasáda zamedzí tepelným stratám, teda úniku tepla cez obvodový plášť domu. Súčasné trendy v stavebníctve kladú teda dôraz na čoraz dokonalejšie zaizolovanie vonkajšieho plášťa. Pod tým rozumieme, že tepelne sa izolujú strechy, podlahy najnižšieho podlažia, obvodové steny a výplne otvorov. Tieto požiadavky sa premietli aj do noriem. V STN 730540-2 (2002) sa uvádza, že predpísaný tepelný odpor obvodových stien RN musí byť pri rekonštruovaných budovách rovný resp. väčší ako 2 m² . K . W¹ .

Dodatočné zateplenie pomáha znížiť náklady na vykurovanie v zime a klimatizovanie v lete, zlepšuje zvukovoizolačné vlastnosti múrov, chráni nosnú konštrukciu pred premŕzaním a vplyvom vonkajších poveternostných vplyvov. Okrem vylepšenia energetickej bilancie domu prispieva aj k odstráneniu stavebných porúch, ako sú tepelné mosty, praskliny v omietke, zatekanie a zároveň zlepšuje vzhľad domu.
Napr. zateplenie stropu nad nevykurovaným technickým suterénom má vplyv na úsporu energie hlavne bytov, ktoré sa nachádzajú nad týmito priestormi. Bez zateplenia stropu nad nevykurovaným technickým suterénom majú aj po zateplení bytového domu a vyregulovaní hydrauliky vykurovacej sústavy niektorí obyvatelia pocit sálania chladu od podlahy.

Revitalizácia (obnova) bytových domov je dnes témou preferovanou prakticky vo všetkých médiách. Spočiatku išlo len o úspory energií zateplením fasády, resp. strechy bytového domu. Dnes po približne 20-ročnom vývoji hovoríme aj o revitalizácii ostatných konštrukcií a technických zariadení a hlavne o predĺžení ich životnosti. Aj napriek tomu v súčasnej ekonomickej situácii je prioritou obyvateľov bytových domov (BD) zníženie spotreby energie.
Keď hovoríme o efektívnosti využívania energie v BD, musíme mať na mysli všetky druhy energie. Teda nie len energiu na vykurovanie, ako sa to bežne prezentuje. I keď táto potreba energie je dominantná, postupnými úpravami obalových konštrukcií objektu začínajú ísť do popredia aj iné druhy energie. Je to predovšetkým potreba energie na prípravu teplej vody a elektrická energia na prevádzku domu (výťahy, osvetlenie spoločných priestorov, prípadne exteriéru) a samozrejme na prevádzku bytu (zariadenia domácnosti, osvetlenie, PC a pod.).

graf porovnanie potreby tepla na vykurovanie a pripravu TV a elektro
Graf 1: Orientačné prerozdelenie potreby energie v typickom radovom bytovom dome T06B v jestvujúcom stave „PRED ÚPRAVOU“ obalových konštrukcií a „PO ÚPRAVE“ obalových konštrukcií na súčasné normové parametre.

Ekonomická návratnosť izolácie je vo všeobecnosti spojená s obdobím, kedy sa vložené prostriedky do zateplenia napr. obvodového plášťa, vrátia. Čím je kratšie, tým je návratnosť lepšia. Samozrejme do hry vstupuje množstvo ukazovateľov, predovšetkým cena za m² zateplenia, cena energií, tepelnotechnická kvalita pôvodného obvodového plášťa (čím je pôvodná lepšia, t. j. má vyšší tepelný odpor, tým je návratnosť dlhšia) a lokalita, v ktorej sa objekt nachádza (čím viac vykurovacích dní v zimnom období, tým je návratnosť rýchlejšia).

Pre ilustráciu prikladáme graf nižšie, na ktorom je zobrazená návratnosť v rokoch pre podmienky stredného Slovenska a rôzne hrúbky tepelnej izolácie. Najnižší bod, kde sa červená krivka „obracia“, je medzi 14 až 16 cm hrúbkou tepelnej izolácie.

graf zavislost navratnosti od hrubky tepelnej izolacie

Ak si vyberáte vhodnú tepelnú izoláciu, musíte mať na pamäti, že každý z izolačných materiálov, či už polystyrén alebo minerálna vlna sú vhodné na iné miesta.

Zásadou je, aby ste pri zatepľovaní predovšetkým dodržiavali základné rady odborníkov, ktoré sú obsiahnuté vo Vašej projektovej dokumentácii. Pri nesprávnom vyhotovení izolácie vznikajú tepelné mosty. Sú to miesta so zvýšeným prechodom tepla, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú podmienky v interiéri. Ich existencia vedie v zime k ochladzovaniu vnútorného povrchu stien, ku kondenzácii vodných pár a často aj k vzniku plesní. Najvhodnejšie je eliminovať možnosť vzniku tepelných mostov už pri návrhu konštrukcie, čo za Vás urobí projektant. Kvalitný zatepľovací systém prepracovaný aj v detailoch a správne zrealizovaný zabráni ich vzniku.

Správna tepelná izolácia je oveľa komplikovanejší systém, než sa niektorí ľudia nazdávajú. Niektoré zvyklosti z neodborných realizácii spôsobujú množstvo zbytočne vyhodených prostriedkov na neefektívne fungujúce systémy (ak sa to dá systémom nazvať). Základom správneho návrhu a neskôr realizácie je dostatočné poznanie vlastnosti materiálov a rešpektovanie zakladaných fyzikálnych zákonov, zvlášť tepelnotechnických. Mnoho ľudí netuší, ako správne vypracovanie malých detailov dokáže ovplyvniť celkové tepelné straty (úspory), taktiež poloha tej istej izolácie – z interiéru alebo exteriéru, či výber materiálov.
Zatepľovanie je ideálne riešiť komplexne a nie rozdeliť ho na fázy, ako sa často stáva – to znamená, že nestačí zatepliť iba obvodové steny, ale treba zároveň dbať aj na výber a správne osadenie okien a dverí, na zateplenie základov, podláh, stropov či striech. Ideálny postup je napríklad realizovať výmenu okien a zateplenie fasády súčasne. Pokiaľ vymeníte okná pred zateplením, môžete zabrániť vzniku celkom zbytočných tepelných mostov pri napojení rámov okien na konštrukciu. Prax pri rekonštrukcii je ale často úplne iná a tento postup sa bohužiaľ mnohokrát nerešpektuje. Napríklad len zlé ukotvenie okien môže ich vlastnosti zhoršiť o desiatky percent. Pri obnove balkónov, lodžií a všeobecne vystupujúcich konštrukcií by sa malo začínať ich sanáciou s následným zateplením obvodového plášťa. Takýto postup umožňuje ľahšie a kvalitnejšie vytvorenie detailov napojenia vystupujúcich konštrukcií na obvodový plášť, ktoré by sa inak riešili problematicky po zateplení obvodového plášťa.

Vhodné tepelné izolanty

Pri výbere tepelnoizolačného materiálu je dôležité to, aby mal veľmi malú schopnosť viesť teplo. Vyjadruje sa prostredníctvom súčiniteľa tepelnej vodivosti λ (lambda). Charakterizuje tepelnotechnické vlastnosti materiálu nezávisle od jeho hrúbky.
Pri výbere izolácie sa teda pýtame, z čoho je vyrobená a aký má jej materiál súčiniteľ tepelnej vodivosti. Čím je hodnota λ nižšia, tým lepšie tepelnoizolačné vlastnosti má materiál.
Na vyjadrenie tepelnoizolačných vlastností konkrétnej tepelnoizolačnej dosky s nejakou hrúbkou (alebo steny zloženej z viacerých vrstiev, dvier alebo okien) sa používa veličina tepelného odporu R – čím je panel hrubší, tým je tepelný odpor vyšší a tým lepšie tepelnoizolačné vlastnosti má.
Ak chceme jednoducho porovnať, ktorý tepelnoizolačný materiál sa najviac finančne oplatí z hľadiska pomeru ceny a výkonu, vydeľme jeho cenu za 1 m² tepelným odporom R (mal by ho vedieť predajca) – čím menšie číslo, tým sa zatepľovací materiál viac oplatí. Prevrátená hodnota odporu R sa nazýva súčiniteľ prechodu tepla U a pri stavebných materiáloch sa uvádza veľmi často. Ide vlastne o stratu tepla cez 1 m² stavebného dielca pri teplotnom rozdiele vzduchu medzi vnútorným vonkajším prostredím o 1 K (°C). Tepelnoizolačné materiály sú charakterizované ešte jednou dôležitou veličinou – difúznym odporom µ, ktorý vyjadruje schopnosť vodných pár prejsť materiálom a ktorý treba brať do úvahy pri návrhu zloženia konštrukcie steny, strechy alebo stropu.

Zatepľovacie systémy

Samotný izolant nestačí na zabezpečenie všetkých požiadaviek (pevnostných, estetických, trvanlivostných, protipožiarnych, hygienických, atď.). Potrebné je použiť ďalšie materiály, ktorých spolupôsobenie musí byť z hľadiska požiadaviek na zateplenie produktívne. Hovoríme o kompatibilite jednotlivých materiálov, ktoré spolu tvoria kontaktný zatepľovací systém. Základná skladba systémov je určená pre najčastejšie prípady zateplenia.
Takýto systém tvorí jedna konkrétna zostava tepelnoizolačných a ostatných materiálov, na ktorú sa vydáva osvedčenie o zhode. Jednotlivé systémy sa vzájomne môžu, ale nemusia líšiť použitým tepelným izolantom. Vo všeobecnosti sa odlišujú použitými materiálmi a spôsobom vyhotovenia. Zatepľovacie systémy sa využívajú na zateplenie obvodových a strešných plášťov.

Kontaktné zatepľovacie systémy (KZS)

Ich názov pochádza zo vzájomného celoplošného kontaktu izolačného materiálu a podkladovej vrstvy (teda medzi izolantom a spodnou vrstvou fasády, t.j. murivom, omietkou, spravidla nevznikne voľný priestor).
KZS predstavujú riešenie, pri ktorom sa priamo na tepelnoizolačný materiál, prilepený a ukotvený na stenu, nanesie tenkovrstvový omietkový systém vystužený sieťovinou. Výhodou tohto riešenia je nižšia cena, jednoduchší postup realizácie a vzhľad fasády, ktorý sa ničím nelíši od iných tradičných povrchových úprav. Kontaktné zateplenie sa dá aplikovať na všetky druhy povrchov a je vhodné na novostavby a aj na dodatočné zateplenie starších budov. Aby sa dosiahla požadovaná funkčnosť zateplenia a predišlo sa kondenzácii vodných pár v murive, je pri tomto spôsobe zateplenia mimoriadne dôležitý správny návrh typu a hrúbky tepelnoizolačného materiálu a bezchybná realizácia všetkých detailov. Pozornosť je nutné venovať aj kvalite podkladu, ktorý musí byť čistý, pevný, suchý a súdržný. V prípade nadmernej vlhkosti muriva je nutné najprv vykonať jeho sanáciu proti vlhkosti. Mrviacu sa omietku treba spevniť penetračným náterom, a pokiaľ sa odlupuje, je nutné poškodené časti odstrániť a opraviť. Životnosť samotného zateplenia závisí od správnej technológie vyhotovenia, napríklad od kvality a množstva lepidla a kotviacich prvkov, použitia rohových profilov a pod.

Vždy je nutné použiť systémové riešenie zatepľovacieho systému od jedného výrobcu, aby bolo zateplenie správne vykonané a vôbec reklamovateľné. Každý KZS má svoj technologický predpis a pri zatepľovaní sa ním realizátor musí riadiť.

Chybou je, ak v snahe ušetriť sa skladba zateplenia zostaví z nesúrodých, často na zatepľovanie nevhodných materiálov. Vo väčšine prípadov to spôsobuje poruchy v systéme. Niektorí investori experimentujú aj tak, že pomiešajú v skladbe zatepľovacieho systému komponenty od rôznych výrobcov. Veľkou chybou je aj používanie nevhodných lepidiel. Systémové lepiace stierky majú špecifické vlastnosti, ako sú vysoká priľnavosť a dostatočná pružnosť. Napríklad lacné lepidlá určené na lepenie obkladov a dlažieb nemôžu zodpovedať kritériám používania v rámci kontaktných zatepľovacích systémov. Dosky sa postupne môžu uvoľniť od podkladu a celý systém sa tak znehodnotí. Izolačné dosky sa, okrem lepiacej stierky, prichytávajú aj pomocou mechanického kotvenia. Chybami sú nepostačujúca dĺžka kotvenia alebo používanie lacných nekvalitných rozperných kotiev (pri aplikácii sa ľahko lámu a ich použitie je pre kotvenie rizikové). Projektant obyčajne predpisuje aj počet a rozmiestnenie rozperných kotiev, ktoré sa nikdy nesmú umiestňovať na miesta styku tepelnoizolačných dosiek. Na ukotvenie tepelnoizolačnej dosky napríklad s hrúbkou 10 cm nestačí 15 cm dlhá rozperná kotva.

KZS pozostáva z týchto vrstiev (smerom zvnútra von):

  • obvodový plášť
  • lepiaci tmel
  • tepelnoizolačné dosky najčastejšie z fasádneho EPS (s objemovou hmotnosťou aspoň 20 kg/m3), resp. z XPS prípadne pevných dosiek z minerálnych vláken (min 150 kg/m3)
  • výstužná mriežka
  • vyrovnávací tmel s penetračným náterom
  • vrchná tenkovrstvová omietka

kontaktny zateplovaci system
Kontaktný zatepľovací systém možno zhotoviť s použitím polystyrénu alebo minerálnovláknitej izolácie vďaka využitiu moderných lepiacich tmelov.

Medzi najbežnejšie tepelné izolačné materiály zvislých konštrukcií patrí minerálna vlna a polystyrén, ktoré sa pri aplikácii počas zatepľovania zakotvujú, alebo lepia.

Polystyrén

Expandovaný polystyrén (EPS)

Je bežne známy biely materiál, ktorý dobre chráni budovu pred chladom a teplom. Bežný fasádny polytyrén (EPS) má tepelnú vodivosť λ (lambda) 0,036 až 0,039 W/m.K. Každý balík polystyrénu musí podľa STN EN 13 163 obsahovať priložený leták s uvedením výrobcu, typu a ďalších povinných informácií. Na zateplenie fasády kontaktným zatepľovacím systémom (ETICS = external thermal insulation compound systems) by sme mali používať známy (biely) expandovaný stabilizovaný polystyrén s objemovou hmotnosťou 14 – 20 kg/m3.
Okrem výrazne nižšej ceny v rámci KZS a výnimočných izolačných vlastností sa vyznačuje veľmi malou objemovou hmotnosťou a dobrou opracovateľnosťou, vďaka čomu sa s ním veľmi jednoducho pracuje. Nevýhodou polystyrénu je jeho nižšia paropriepustnosť, čo môže pri nedostatočnej hrúbke izolantu pri budovách so zvýšenou produkciou vlhkosti/pary a pri budovách, v ktorých stenách je aj po sanácii väčšie množstvo vody (stavby s prevádzkami bazénov a sáun, rodinné domy z nepálenej tehly, utlačenej hliny a pod.), viesť ku kondenzácii vodných pár a v dôsledku zlého odvetrania konštrukcie k vlhnutiu a plesniveniu stien. Napriek tomu, že dnes máme k dispozícii samozhášavý polystyrén, na zatepľovanie v SR je ho možné použiť len do požiarnej výšky 22,5 m. Zvláštnou verziou tohto materiálu je extrudovaný polystyrén, ktorý ma vyššiu pevnosť aj únosnosť, vďaka čomu sa používa na izolácie podláh a plochých striech.

Extrudovaný polystyrén (XPS)

Má uzavretú bunkovú štruktúru, vďaka ktorej disponuje vynikajúcimi vlastnosťami (je takmer nenasiakavý a veľmi pevný). Jeho súčiniteľ tepelnej vodivosti je 0,032 – 0,038 W/m.K. Priepustnosť vodnej pary je veľmi nízka. Používa sa aj na zateplenie stien pod úrovňou terénu, kde nájde uplatnenie aj tzv. perimeter – lisovaný polystyrén EPS.

Polystyrén s grafitom

Na trhu sa nedávno objavil nový sivý polystyrén, ktorý má o 20% lepšie tepelné vlastnosti ako bežný polystyrén (EPS). Jednou z ciest, ako vytvoriť dokonalý tepelný izolant, je minimalizovať v ňom šírenie tepla. Novým spôsobom sa šírenie tepla minimalizuje znižovaním priepustnosti tepelného žiarenia cez polystyrén. Tvorí 30 až 40 % energie z celkového množstva tepla, ktoré izolantom prejde. Pritom je potrebné zabrániť najmä vyžarovaniu zložky s dĺžkou vlny 9,85 μm, ktorá prevažuje pri teplote 21 °C. Umožňuje to stopová prísada grafitu, ktorý je jemne rozomletý na nanometrické častice. Vďaka nanotechnológii je možné vytvoriť jemné častice grafitu a súčasne zaistiť ich rozmiestnenie vo vzdialenosti do 10 μm od seba tak, aby sa navzájom nedotýkali. S bežne rozomletým grafitom je to nerealizovateľné. Membrána polystyrénovej expandovanej bunky je pre tepelné žiarenie s dĺžkou vlny okolo 10 μm nepriestupná (podobne ako kovová sieťka priehľadných dvierok mikrovlnnej rúry s milimetrovými okami pre mikrovlnu dĺžky 12,5 cm). Nanočastice grafitu v podstate vytvárajú z membrán polystyrénových guľôčok tepelné zrkadlá, ktoré odrážajú a pohlcujú žiarenie. Vďaka tomu dochádza k zníženiu merateľného súčiniteľa tepelnej vodivosti λ na hodnotu 0,032 W . m-1 . K-1.

Minerálna vlna

Dosky a rohože z minerálnej vlny sa vyrábajú zo sklených vlákien, z dolomitu alebo čadiča. Súčiniteľ tepelnej vodivosti minerálnovláknitých materiálov je 0,034 až 0,076 W/m.K (závisí od konkrétneho výrobku). K ich výhodám patrí prievzdušnosť a paropriepustnosť (čím je vhodnejšia práve pre stavby so zvýšenou produkciou vlhkosti) a tiež nehorľavosť, čo je dôvod, prečo sa používajú nad 22,5 m požiarnej výšky a hlavne v priestoroch únikových ciest (podhľady vo vchodoch, steny lodžií). MV je zaradená do najbezpečnejšej nehorľavej triedy A1. Sú chemicky neutrálne, odolné proti biologickým škodcom a hlodavcom. K ich nevýhodám patrí asi trojnásobná cena v porovnaní s polystyrénom a ich väčšia hmotnosť, čo sa odráža na obtiažnosti manipulácie s nimi, ako i v množstve lepiacej malty a kotiev potrebných na ich upevnenie. Používajú sa pri kontaktných fasádnych systémoch, pri izolácii podkrovných priestorov aj ako výplňový materiál v priečkach. Tento materiál je vysoko nasiakavý a preto ho treba chrániť pred zrážkovou aj kondenzovanou vlhkosťou, ktorá výrazne znižuje jeho tepelnoizolačné vlastnosti. Pri realizácii zateplenia z minerálnej vlny je veľmi dôležité dohliadnuť, aby nedošlo k poškodeniu hydroizolácie alebo parozábrany a je nutné zateplenie vykonávať len za dlhodobejšieho suchého počasia.

Tepelnoizoalčné omietky

Pri pamiatkových budovách s bohato členenou a zdobenou fasádou nie vždy je možné použiť klasický zatepľovací systém z pevných izolačných dosiek. Súhlas k takémuto zatepleniu musí vydať príslušný Pamiatkový úrad. Ak dotknuté orgány trvajú na zachovaní členitosti fasády, riešením môžu byť tepelnoizolačné omietky s obsahom perlitu alebo polystyrénu. Žiaľ, ani tie najkvalitnejšie tepelnoizolačné omietky nedosahujú tepelnotechnické parametre kontaktného zatepľovacieho systému. Medzi ich výhody však patrí, že dokonale kopírujú akýkoľvek tvar podkladu, vďaka nízkemu difúznemu odporu umožňujú rýchle odparovanie vlhkosti a prispievajú k požiarnej ochrane budovy.

V dnešnej dobe si už takmer každý z nás uvedomuje, že najúčinnejšou ochranou našich domácností pred neustále rastúcimi cenami za vykurovanie je zateplenie budov. Pri riešení problémov v praxi však stále mnohí nemajú dostatok potrebných vedomostí. Je to spôsobené aj tým, že veľa „zaručených“ faktov, ktoré medzi verejnosťou kolujú, sa zakladá na polopravdách a niekedy dokonca až nezmysloch. Bohužiaľ, takýto zmätok niekedy spôsobujú odborníci s nedostatočnými informáciami, často aj samozvaní. Prinášame vám najčastejšie tvrdenia, ktoré vás môžu ľahko popliesť na ceste k pohodlnému, zdravému a úspornému bývaniu.

Zatepľovanie je len moderný a populárny trend

Vybavenie nových i starších domov vrstvou tepelnej izolácie nie je spôsobené žiadnou módnou vlnou. Množstvo plynu a elektriny, ktoré dnes naše príbytky spotrebujú nedokážeme v budúcnosti dlhodobo zabezpečiť. A napriek vývoju moderných technológií stavebný materiál, ktorý by sám o sebe dokázal udržať komfortnú teplotu v budove bez toho, aby nezabral z jej pôdorysu viac ako pol metra po celom obvode, zatiaľ neexistuje.

Stačí zatepliť severnú stenu

Projekt zatepľovania je potrebné navrhnúť a realizovať komplexne, čiastkové riešenia nemajú zmysel. Teplo z budovy uniká odvšadiaľ, ak zateplíte len jednu stranu fasády, bude odchádzať cez ostatné konštrukcie, okná, strechu či podlahu. Tento proces sa podobá vytekaniu vody z deravého vrecka – ak zapcháte jednu dierku, bude kvapalina unikať cez tie ostatné ešte silnejším prúdom.

Hrúbka izolácie 7 cm úplne postačí

Nedá sa všeobecne povedať, aký typ a hrúbka izolačného materiálu sa hodí na každú stavbu. Tieto údaje musí posúdiť a navrhnúť odborník individuálne pre konkrétny dom. Na hrúbke a druhu tepelnej izolácie sa šetriť neoplatí. Najväčšiu časť rozpočtu celkovej obnovy budov tvoria fixné výdavky spojené so stavebnými a lešenárskymi prácami, a ďalšie komponenty zatepľovacieho systému (lepidlo, sieťka, kotvy, omietka…), takže zvýšená cena za hrubší izolačný materiál celkové náklady významne neovplyvní. Investícia do zateplenia je na niekoľko rokov a pri vyššej hrúbke izolantu dokáže budova ušetriť viac na nákladoch za vykurovanie a teda aj doba návratnosti sa skracuje. Treba pripomenúť, že pre kvalitu zateplenia nie je dôležitý len rozmer izolačnej vrstvy, ale aj jej schopnosť tepelne izolovať, ktorá sa vyjadruje koeficientom prestupu tepla ƛ (lambda). Štruktúra niektorých materiálov skrátka spôsobuje, že izolujú v rovnakej hrúbke lepšie ako iné.

Termín zatepľovania nie je dôležitý

Pri zatepľovaní je nutné brať na zreteľ vhodné klimatické podmienky. Minimálna teplota pri realizácii zatepľovania by mala byť + 5 °C (u silikátových omietok plus 8 °C) a maximálna teplota 30 °C (u silikátových omietok plus 27 °C). V tomto teplotnom rozmedzí je vykonanie zatepľovania najefektívnejšie. Pokiaľ by bolo zatepľovanie realizované mimo tohto teplotného rozmedzia, mohlo by dôjsť k narušeniu konštrukcií vyhotovených mokrým procesom (stierky, omietky, lepidlo a pod.). Dodržiavanie technologických postupov zabezpečuje kvalifikovaný stavebný dozor, ktorý reálne kontroluje priebeh prác na stavbe tak, aby nedošlo k narušeniu stavebných konštrukcií.

Polystyrén „nedýcha“, minerálna vlna áno

Nie je vhodné používať takéto porovnanie vo všeobecnosti. Návrh použitia toho – ktorého zatepľovacieho materiálu je nutné prenechať kvalifikovaným odborníkom – projektantom. Ako sme už uviedli vyššie, dôležitým faktorom pri použití druhu zatepľovacieho materiálu je pôvodný stav a určenie obnovovanej budovy, tzn. je potrebné o.i. zohľadniť aj typ prevádzky (t.j. bytový dom, plaváreň a pod.). Pre lepšiu orientáciu pripájame porovnávaciu štúdiu nezávislého výskumného ústavu (tu).

Nezatepľujme polystyrénom – budeme mať plesne

Zateplením sa docieli zvýšenie povrchovej teploty na vnútornej strane obvodového plášťa, čím sa však paradoxne zabráni vzniku ďalších plesní. Opravou, t.j. nanesením novej fasádnej omietky, sa tiež zabezpečí ochrana muriva pred zatekaním dažďovej vody do muriva. Súčasne je však potrebné, aby sa majitelia bytov snažili nadmernú vlhkosť dostať von z interiéru častejším intenzívnym vetraním – najmä ak si počas zateplenia vymenili staré drevené okná (s prirodzeným „vetraním“ = dierami) za nové plastové, ktoré sú nepriedušné.