Obnova strechy

Výber firmy na obnovu strechy

V prípade, že zatepľovanie fasády bytového domu robí spoľahlivá a overená firma, ktorej profesijným zameraním je, okrem zatepľovania fasád, aj obnova plochých striech, môže robiť aj obnovu strechy. Eliminuje sa tým riziko možných sporov a nedorozumení súvisiacich so zodpovednosťou za dielo a s prípadnými reklamáciami. Výhodou v tomto prípade je, že technická a technologická nadväznosť strechy a fasády, ako i harmonogram prác, sú zastrešené jediným subjektom. Prvoradým by však malo byť hľadisko profesionality a skúsenosti. Ak firma zhotovujúca zateplenie fasády nemá dostatočné skúsenosti s obnovou striech, z našich doterajších skúsenosti Vám odporúčame, aby ste na tieto činnosti vybrali radšej firmu so špecializáciou na obnovu striech.

Materiály na rekonštrukciu plochej strechy

Veľká väčšina plochých striech bytových domov sa obnovuje tzv. povlakovými krytinami, t. j. asfaltovanými pásmi, alebo fóliovými systémami, ktoré je obvykle možné aplikovať na všetky bežné sklony plochých striech. Plech je v bežných prípadoch nepoužiteľný, nakoľko nie je schopný splniť kritérium bezpečného sklonu plochých striech bytových domov.

Úspory spojené so zateplením strechy

Vyčíslenie podielu úspor sa môže veľmi líšiť od prípadu k prípadu, nakoľko závisí od viacerých skutočností. Na tento údaj majú veľký vplyv predovšetkým: pomer plochy strechy k fasáde, vlastnosti obalových konštrukcií, charakter objektu a pod. Vo všeobecnosti, čím menej podlaží má BD, tým vyšší je podiel tepelných strát strechou. Ďalším nesporným faktom je, že cez plochú strechu uniká oveľa viac tepla ako cez fasádu, alebo iné konštrukcie. Preto je požiadavka na tepelné parametre (napr. na tepelný odpor) plochej strechy výrazne vyššia ako na obvodové steny, alebo dokonca na strop či podlahu nad vonkajším priestorom. Dostatočné zateplenie strechy je mimoriadne dôležité, nakoľko ide o konštrukciu s najvyššími tepelnými stratami na jednotku plochy.

Hrúbka tepelnej izolácie plochých striech rôznych stavieb

Hrúbka tepelnej izolácie pri obnove plochých striech (ako aj ostatných obalových konštrukcií) budov sa určuje na základe požiadaviek platných technických noriem – odporúčanej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla plochou strechou. Ide o parameter, ktorý určuje tepelno-technické požiadavky na konštrukciu ako celok z pohľadu tepelných strát. Hrúbka tepelnej izolácie sa vypočíta tak, aby bola hodnota súčiniteľa prechodu tepla dodržaná. V opodstatnených prípadoch, kde nie je možné k existujúcej konštrukcii pri jej obnove pridávať potrebnú hrúbku tepelnej izolácie (napr. u významných historických budov z konštrukčných, pamiatkových či priestorových dôvodov), je možná výnimka.

Okrem tohto parametra je nutné dodržať aj tzv. hygienické kritérium. Dôležité je urobiť návrh skladby zateplenia strechy tak, aby bola eliminovaná nežiaduca kondenzácia vlhkosti v konštrukcii. Pre návrh zateplenia pri obnove je veľmi podstatným a limitujúcim aj energetické kritérium. Stanovuje tzv. mernú potrebu tepla budovy ako celku. Zo všetkých uvedených kritérií a požiadaviek sa musí pre konkrétnu strešnú konštrukciu stanoviť hrúbka tepelnej izolácie potrebnej pre zateplenie danej strechy tepelno-technickým výpočtom.
Pri návrhu hrúbky tepelnej izolácie sa musí vychádzať z reálnej sklady strechy a stavu jej jednotlivých vrstiev, ako aj riešenia detailov a prípadných tepelných mostov. Preto nie je možné stanoviť ju paušálne. Hrúbka sa obvykle líši medzi jednotlivými typmi plochých striech i medzi stavebnými sústavami. Rozdiely sa v dôsledku odlišného stavu strechy, jej vlhkosti a konkrétneho vyhotovenia vrstiev strechy môžu dokonca vyskytovať i v rámci jedného typu stavebnej sústavy. Hrúbka tepelnej izolácie, ktorá je potrebná na dodatočné zateplenie, teda závisí od skladby a stavu existujúcej strešnej konštrukcie. Obvykle sa hrúbka zateplenia pre bežné prípady plochých striech panelových bytových domov pohybuje od 10 do 16 cm pri zatepľovaní štandardnými materiálmi (expandovaný polystyrén, dosky z minerálnych vlákien).

Zateplenie plochej strechy – jednoplášťový systém BA-NKS

V období 70. a začiatkom 80. rokov sa robili tzv. jednoplášťové odvetrané ploché strechy. Ide o konštrukčné riešenie, ktorého princíp bol postavený na odvetrávaní vlhkosti zo skladby strechy pomocou kanálikov napojených na vonkajšie prostredie. Dlhodobé praktické skúsenosti však ukázali, že účinnosť tohto spôsobu odvetrania je nepostačujúca. V súčasnosti sa takýto typ jednoplášťových striech už nepoužíva. Pri ich dodatočnom zateplení sa otvory na prevetrávanie skladby strechy uzatvoria a strecha sa zateplí ako klasická jednoplášťová strecha. Na ňu sa pridá potrebná hrúbka tepelnej izolácie a povlaková krytina (hydroizolácia). Pri takejto obnove je však potrebné poznať skutočný stav strešného plášťa a predovšetkým jeho vlhkosť. Tieto sa pri návrhu obnovy strechy musia zohľadniť a správne navrhnúť zo stavebno-fyzikálneho hľadiska.

Hrúbka strešného plášťa po zateplení a atika

Pri obnove plochej strechy a jej zateplení sa najčastejšie pridávajú len nové vrstvy bez odstraňovania pôvodných, čím sa zvyšuje hrúbka strešného plášťa. Minimálna výška atiky nad priľahlou rovinou strechy sa určuje tak, aby bolo vylúčené riziko stekania vetrom hnaných dažďových zrážok zo strechy na fasádu objektu, alebo padania materiálu prevádzkových vrstiev zo strechy (v prípade, že sa na streche takého vrstvy nachádzajú). Maximálna výška atiky nie je limitovaná a v praxi je obvykle daná konštrukčnými, či prevádzkovými požiadavkami na plochú strechu.

V prípade striech s nízkou atikou sa často stáva, že po ich obnove atika zaniká. Takto obnovená strecha vlastne nemá atiku a okraj strechy je potrebné zabezpečiť ukončujúcim prvkom. V prípade, že z konštrukčných či iných dôvodov nie je možné zaistiť okraj strechy atikou, pre zabránenie stekania zrážkovej vody na fasádu objektu sa zhotovuje záveterná lišta výšky aspoň 50 mm nad priľahlou časťou strešnej plochy.

Rezonancia z podfukovania atikového oplechovania plochej strechy

Oplechovanie atík a ostatných klampiarskych konštrukcií striech sa pripevňuje mechanicky do podkladu. Spôsob pripevnenia i jeho hustota závisí od charakteru klampiarskej konštrukcie a jej namáhania vetrom. Musí však zabezpečiť celé oplechovanie proti poškodeniu, či deformovaniu od silových účinkov vetra a ostatných pôsobiacich vplyvov prostredia a prevádzky. Ukončenie strechy pri atike je dôležitým detailom ovplyvňujúcim spoľahlivosť strechy. Proti pôsobeniu vetra musí byť povlaková krytina plochej strechy pod oplechovaním atiky ukončená tak, aby nemohlo dôjsť k jej podfúknutiu. Na tento účel sa odporúča okraj krytiny podtmeliť, alebo iným vhodným spôsobom zabezpečiť proti prúdeniu vetra pod ňu, tzn. zabezpečiť jej vetrotesné ukončenie. Kmitanie a rezonovanie klampiarskych konštrukcií súvisí s nesprávnym alebo nedostatočným pripevnením k podkladu. Opravu takéhoto nedostatku treba individuálne zvážiť podľa konkrétneho prípadu a zabezpečiť správne a dostatočné pripevnenie oplechovania k podkladu.

Hydroizolácia plochej strechy

Najčastejšie používané materiály sú asfaltované pásy. Donedávna a ešte aj v súčasnej dobe sa často stretávame s použitím oxidovaných asfaltovaných pásov (zaužívaný názov IPA) na strechách ako s hlavným hydroizolačným systémom. Ten je však úplne nevyhovujúci. Došlo k novým poznatkom v štruktúre zloženia samotného asfaltovaného pása tzv. modifikáciou. Tým sa stal asfaltovaný pás použiteľnejším v širšom rozsahu a aj spoľahlivejším na plochých strechách.

Ďalším druhom povlakovej krytiny je mPVC fólia. Tento novší druh je momentálne najmodernejší v oblasti hydroizolácií. Najmä vďaka cene a spôsobu aplikácie. Práca s fóliou je „čistejšia“. Vyžaduje si však nemalú pozornosť. Keďže je tento materiál citlivý na zmenu teploty, treba ho kotviť pomocou poplastovaných plechov. Zároveň je náchylnejší na poškodenie, pretože hrúbka je iba 1,5 mm. PVC fólie treba oddeľovať od ostatných vrstiev (polystyrén, betón, drevo, asfaltované pásy a pod.) geotextíliou. Priamy styk s asfaltovanými pásmi znižuje jej životnosť.

Kvalitnú rekonštrukciu možno realizovať obomi spomínanými materiálmi. Je však nutné dodržiavať všetky potrebné zásady realizácie. V prípade rekonštrukcií striech bytových domov, na ktorých bola v minulosti použitá povlaková krytina na báze asfaltovaných pásov, je perspektívnejšie použitie materiálu, ktorý je kompatibilný s asfaltom.

Ochrana pred zatekaním pri obnove strechy

Spôsob zabezpečenia plochej strechy proti prípadnému zatečeniu počas jej obnovy závisí od rozsahu a charakteru prác na streche. V prípade, že ide o stavebné úpravy, ktoré zasahujú do existujúcej skladby strechy, musí sa zvážiť reálne riziko zatečenia prípadných zrážok a znehodnotenia interiéru. Zabezpečenie interiéru proti zatečeniu by malo byť súčasťou návrhu riešenia obnovy strechy, či zhotovenia nadstavby. Spôsobov ako zabezpečiť priestory pod strechou je viacero. Spomeniem len niektoré:

  • najčastejšie ide o vhodnú voľbu pracovných záberov pri výmene strešného plášťa, alebo časti jeho skladby tak, aby v jednom pracovnom zábere bola strecha zabezpečená proti zrážkam
  • ďalšou možnosťou je vytvorenie dočasnej takzvanej provizórnej hydroizolačnej vrstvy, ktorá musí byť primerane odolná voči pôsobiacemu klimatickému a mechanickému namáhaniu. Táto vrstva je súčasťou konštrukcie strechy a musí byt vhodne odvodnená

Spádovanie plochých striech

Voľba konkrétneho spôsobu spádovania plochých striech BD závisí od miery nerovnosti strechy, od jej tepelnotechnických parametrov a potreby dodatočného zateplenia, od skladby strechy a v neposlednom rade i od jej dostupnosti. Pri potrebe dodatočne zatepliť strešný plášť je v prípade nie veľkých nerovností výhodné použiť spádové dosky tepelnej izolácie. Ich výhodou je, že suchým procesom, jednoducho a rýchlo, je jednou vrstvou zabezpečený spád strechy i jej tepelno-technické parametre. Použitie polystyrénbetónu je pomerne časté a výhodné, ak ide o väčšie výškové rozdiely pri dodatočnom spádovaní strešnej plochy. Dá sa ním vytvoriť ľubovoľné spádovanie strešnej plochy. Toto riešenie je však náročnejšie na presun materiálu pri realizácii. Keďže ide o mokrý proces, je to aj časovo náročnejší spôsob spádovania. Správna aplikácia je viazaná na klimatické podmienky a vlhkosť materiálu. Ďalšie spôsoby dodatočného spádovania v prípade malých výškových rozdielov spočívajú v úprave podkladu a zarovnaniu nerovností prírezmi pásov povlakovej krytiny. Pri veľkých výškových rozdieloch je možné kombinovať polystyrénové dielce s monolitickou silikátovou hmotou, prípadne použiť špeciálne tuhé izolačné dosky kladené do želaného spádu. Vo všetkých prípadoch dodatočného spádovania je potrebné preveriť statickú únosnosť pôvodnej konštrukcie a zohľadniť konštrukčné riešenie detailov a okraja strechy s ohľadom na novovytvorený spád strechy.

Napríklad pri riešení rekonštrukcie pôvodnej plochej strechy pridaním tepelnej izolácie z minerálnej vlny položenej priamo na pôvodný strešný plášť, so zhotovením pod minimálnym bezpečným sklonom, musí byť vytvorený kvalitný poistný hydroizolačný systém, aby nedochádzalo k zatekaniu do vnútorných priestorov. Často sa stáva, že do vnútorných priestorov na prvý pohľad nezateká. Obyvatelia problém neregistrujú. Ale tepelná izolácia z minerálnej vlny prijíma vodu a vo veľkej miere stráca svoje tepelnoizolačné vlastnosti. Takže, ak sa aj voda do vnútorných priestorov nedostáva a problém nie je viditeľný, tepelné straty sú značné. Ľudia však reagujú len na vodu, nie na zimu alebo zvýšenú spotrebu tepla. Zostávajú oklamaní, keďže pod túto skladanú krytinu sa už nikto bez namáhavého otvorenia nedostane, aby skontroloval stav tepelnej izolácie. Nezriedka sa v riešení detailov týmto druhom skladanej krytiny robí veľa chýb. Súborom viacerých chýb dochádza k zatekaniu cez rôzne časti strechy.

Dvojplášťová plochá strecha – spádová a zatepľovacia vrstva

Na BD s dvojplášťovou strechou je možné vytvoriť spádovú a zároveň zatepľovaciu vrstvu z polystyrénu DEK 120 s kašírovanou lepenkou, ktorý je prilepený PUR penou v troch pásoch a kotvený hmoždinkami. Je to jedna z možností rekonštrukcie strešného plášťa. Síce trošku zložitejšia, ale dá sa realizovať aj takto. Ďalšou možnosťou je mechanické kotvenie povlakovej krytiny cez tepelnú izoláciu v spáde do jestvujúceho strešného plášťa po zhotovení odtrhových skúšiek s overením možnosti kotvenia. Je nutné dávať pozor na prespádovanie strešného plášťa tzv. mokrým procesom (použitie polybetónu a pod.). Tento proces vyžaduje vysušenie polybetónu. To niekedy, pri dnešných výkyvoch počasia, nie je možné. Zabudovanie vlhkosti do vrstiev strešného plášťa medzi dve povlakové krytiny s vysokým faktorom difúzneho odporu spôsobuje problémy. Takže ak riešite zateplenie dvojplášťovej strechy z hornej strany, je nutné uzatvoriť vetracie otvory do vzduchovej vrstvy, ak sa na fasáde nachádzajú. Bez ich uzatvorenia by zateplenie nemalo žiadny zmysel.

Funkčnosť vetracích komínkov na odvetranie strešných plášťov

Odborníci potvrdzujú nefunkčnosť vetracích komínkov, inštalovaných na odvetranie strešných plášťov. Pri revidovaní normy STN 73 1901 Navrhovanie striech bola celá stať o tomto príslušenstve strechy vynechaná, pretože je to neúčinný spôsob vetrania a odstraňovania vlhkosti zo strešného plášťa. Treba upozorniť, že vetrací komínok, pokiaľ je aplikovaný na strešnom plášti, môže mnohokrát spôsobovať tepelný most. Závisí to od spôsobu jeho zabudovania. Z uvedeného dôvodu od firmy už v prvom liste požadujte 100% diagnostiku rekonštruovaného strešného plášťa, vrátane návrhov na zamedzenie kondenzácie a odstránenie vlhkosti, nie však pomocou vetracích komínkov.

Zelená strecha

Vegetačné ploché strechy majú v porovnaním s bezúčelovými (nepochôdznymi) plochými strechami svoje výhody i nevýhody. Medzi výhody vegetačných striech patria predovšetkým tepelná ochrana skladby strechy (nižšie teplotné zaťaženie v zimnom i letnom období), ochrana proti ÚV žiareniu i ďalším nežiaducim vplyvom prostredia, čo má pozitívny dopad na trvanlivosť materiálov v skladbe strechy. Systém jednotlivých vrstiev je schopný zadržiavať vodu a upravovať tým priebeh odvodnenia vegetačných striech pri výdatných dažďoch. Do istej miery pomáha regulovať odtok vody a upravovať mikroklímu okolitého prostredia v letnom období. Nesporným prínosom je aj vizuálna a estetická funkcia vegetačnej strechy a vytvorenie príjemného prostredia. Nevýhodou vegetačnej strechy sú predovšetkým jej vyššie investičné i prevádzkové náklady.

Strechy s ochrannou vrstvou štrku, ako aj pochôdzne strechy – terasy, strešné parkoviská a pod. sú ďalšími možnými variantmi riešenia plochých striech. Ide o tzv. účelové úpravy skladby strechy, ktoré majú obvykle plniť i ďalšie funkcie mimo základných (napr. strechy určené na pohyb osôb, na relax či parkovanie vozidiel). Tieto úpravy zvyšujú úžitkovú hodnotu zastrešenia objektu, chránia jeho hydroizoláciu a obvykle zvyšujú trvanlivosť strechy. Rovnako ako „zelené strechy“ sú náročnejšie z pohľadu investičných i prevádzkových nákladov ako ploché strechy bez ďalšieho účelu (tzv. nepochôdzne).

Zdroj: internet